Vianočné sviatky radosti a hojnosti.

Vianoce sú sviatkami na ktoré sa tešia najmä deti.

Zvyčajne sa hovorí, že sú to najmä ich sviatky, a je na tom kus pravdy. Vianoce by však nemali byť len tým príslovečným zhonom za darčekmi, čo tiež nemožno nikomu zazlievať. Predovšetkým majú byť sviatkami pokoja, rodiny a pre veriacich majú aj duchovný rozmer.

Pôvod vianočných sviatkov

Hovorí sa, že Vianoce sú pôvodne pohanským sviatkom a cirkev si ich len privlastnila, čo je však len čiastočná pravda. Od dávna sa generácie riadili znameniami, ktoré vyčítavali z hviezd, postavenia Slnka, Mesiaca a podobne. Zvláštne úkazy na dennej a najmä nočnej oblohe ich buď vydesili, alebo potešili. Nikdy k ním však ľudia nezostali ľahostajní.
Majstrami čítania oblohy boli astrológovia. Aj sviatky na jar (jarná rovnodennosť), v lete (letný slnovrat), na jeseň (jesenná rovnodennosť) i v zime (zimný slnovrat) majú spojenie so znameniami na oblohe, ale svoj pôvod majú aj vo vzťahu k poľnohospodárskej činnosti človeka. Ak sa v histórii ľudskej komunity udialo niečo významné, sviatok dostal aj iný význam, ako bol pôvodný.
Podobným je aj židovský sviatok Chanuka alebo Sviatok svetiel či Sviatok zasvätenia, ktorý sa začína 25. dňa v židovskom mesiaci kislev a trvá osem dní. Tento sviatok je spomienkou na znovuzasvätenie Jeruzalemského chrámu Makabejcami po jeho znesvätení Antiochom IV. Epifanom. V židovských domácnostiach sa zapaľujú sviečky na osemramennom svietniku. Tento sviatok Židia slávia tiež vo vianočnom čase.
Zimný slnovrat v rímskom svete bol sviatkom oslavy boha Saturna, keď sa ľudia medzi sebou obdarúvali, hodovali a dokonca aj otroci sa vtedy mohli zúčastniť na hostinách. V Ríme, pred rozšírením kresťanstva, bol 25. december sviatkom narodenia neporazeného syna a ľudia oslavovali niekoľko slnečných bohov. Vo vianočnom období mala sviatok každá kultúra, či to bola perzská, egyptská, keltská, germánska i slovanská, ale každá podľa svojich zvyklostí.
Dnes už snáď každý vie, že 21. decembra býva zimný slnovrat. Od jesennej rovnodennosti (23. september) sa noci predlžujú, dňa ubúda a Slnko sa vtedy dostane na najnižší bod na oblohe. Po tomto slnovrate sa dni začínajú zväčšovať a noci, čiže tmy, skracovať. Hovorí sa, že na Nový rok je to o slepačí krok a na Hromnice o hodinu více. A keďže vtedy Slnko naberá na sile, čiže po tme sa tzv. znovu rodí, preto sú Vianoce oslavou zrodenia svetla akoukoľvek formou. A tu sme pri koreni vianočných sviatkov na kresťanský spôsob.
Kresťania považujú zrodenie Ježiša v judskom meste Betlehéme (čo v preklade znamená v Dome chleba), za zrodenie Božieho Syna, ktorý prišiel vykúpiť tvorstvo zo zajatia tmy. V prvých riadkoch, ktoré boli napísané našimi vierozvestcami sv. Cyrilom a Metodom v staroslovienčine, sa o Ježišovi hovorí: ... V ňom bol Život a ten Život bol svetlom ľudí. A toto Svetlo svieti vo tme a tma ho neprijala.
Ježiš je tu nazývaný svetlom a tí, ktorí neprijali jeho posolstvo, sú nazvaní tmami. Práve preto sa oslava Ježišovho narodenia slávi v období, keď predtým takmer všetky ľudské komunity slávili sviatok svetla v rôznych formách.

Ako a kedy vznikali terajšie vianočné tradície obradovania

Tak ako sa ľudstvo vyvíja, vyvíjajú sa aj oslavy pamätných udalostí a nové nahrádza staré. Po nástupe osvietenstva na svetovú scénu sa z jeho filozofiou rozširovalo aj nové náboženstvo - ateizmus, v ktorom je bohom hmota. Ani ono nemohlo ignorovať také pekné sviatky, akými sú Vianoce, preto ponúklo postavu Deda Mráza alebo iných dedov, predstavovaných ako dobrákov, a z rozprávok si zapožičalo ešte Snehulienku aj so sprievodom, čo však nekorešponduje s odvekým princípom sviatku svetla. Od Snehulienky sa však asi nedopatrením vytratil princ, ktorý ju vzkriesil bozkom a nevedno kde sa podel. Proste Snehulienka sa stala manželkou staručkého dobráka Deda Mráza.
Tradícia Svätého Mikuláša či Santa Clausa má pôvod v kresťanstve, ale u Slovanov táto tradícia predchádza vianočnému vyvrcholeniu, čiže sa dodržiava viac ako dva týždne pre slávením Ježišovho narodenia, keď darčeky už nosí Ježiško.
Vo štvrtom storočí žil spomínaný biskup svätý Mikuláš v Myre, v dnešnom južnom Turecku. O ňom je viacero epizód, ako pomáhal ľuďom. Raz v noci vhodil nepozorovane cez okno trom chudobným dievčatám peniaze na veno, aby sa mohli čestne vydať. Iná epizóda hovorí, že dosiahol oslobodenie troch dôstojníkov odsúdených na smrť, alebo ako odvrátil hlad od svojho mesta. Z toho asi pramení tradícia nezištných darov i pomoci biednym.
Zaujímavosť je, že cirkev začala sláviť Vianoce práve od 4. storočia a možno to bol práve svätý Mikuláš, ktorý svojím životom dal na to podnet (Oslava Vianoc bola zaradená do cirkevného kalendára v roku 336.)
O najstaršej tradícii Vianoc sa už hovorilo, ale v súčasnosti ešte stále rezonuje, a najmä u Slovanov, kresťanská tradícia s darčekmi od Ježiška. V tejto tradícii sa darcovia zriekajú darcovstva a prenechávajú ho Ježiškovi. Kresťania to chápu tak, že narodením Ježiša dostali nesmierny a nezaslúžený dar od Nebeského Otca v podobe jeho Syna, preto aj oni majú konať tak, ako konal ich Bo - nezištne. Táto tradícia nie je vlastne zmena slávenia Vianoc, ale ich skvalitnenie a výrazný posun do duchovnej sféry.
Keď dospelému Ježišovi za jeho pozemského života vyčítali kritici, že chce zmeniť všetko, on sa ohradil slovami: "Neprišiel som... zmeniť, ale naplniť.", preto vianočná tradícia oslavy jeho narodenia je naplnením sviatku svetla nie časným, ale večným svetlom.

Urobme si Vianoce podľa svojich predstáv

Neodmysliteľnou vianočnou tradíciou okrem dávania darčekov je stromček, rôzne ozdoby, prípadne špeciálne vianočné jedlá. U nás na Vianoce sú nimi kapustnica či na juhu šošovicová polievka a vysmažený kapor, ktoré nikdy tak dobre nechutia ako na Vianoce. Lenže kresťania na Vianoce neoslavujú nič z týchto dobrôt, aj keď si stromčekom ozdobia príbytok, darčekmi potešia svoje okolie i seba a vysmážaný kapor ulahodí väčšine konzumentov. To sú danosti, ktoré tieto sviatky spríjemňujú, ozdobujú a robia na Vianoce radosť celej rodine. Kresťania však na Vianoce oslavujú dar narodenia Ježiša, pravého človeka a pravého Syna Božieho, oslavujú tajomstvo jeho vtelenia.
Každý však oslavuje podľa toho, v čo verí, aký hodnotový systém vyznáva i aké sú jeho predstavy o slávení Vianoc. Nikomu nemožno vnucovať svoju predstavu a hovoriť, to čo ja robím na Vianoce, je to pravé. Či tí ľudia, ktorí na Štedrý deň slúžia na rôznych pohotovostiach, aby ostatní mohli pokojne sláviť, nerobia pre spoločnosť viac ako tí, čo sú doma v kruhu svojej rodiny, i keď aj to je správne?
Správnosť má rôzne podoby a ťažko povedať, čo je najlepšie. Napríklad je zaujímavé, že v Taliansku nie je tradícia obdarovania na Vianoce, hoci historicky zaznamenaný prvý živý betlehem práve tam v 13. storočí zorganizoval rehoľník František z Assisi (Umbria - jaskyňa v Grecciu) a vtedy Ježiškovi uloženému v jasličkách ľudia z okolia nosili dary.

Ako Vianoce slávili naši predkovia

Počas týchto sviatkov bolo síce aj na stoloch našich predkov viac jedla ako inokedy cez rok, ale od hojnosti to malo ďaleko. My si dnes ani nevieme predstaviť, v akých chudobných pomeroch žili naši predkovia, a nebolo to až tak dávno. Až o druhej polovici 20. storočia sa dá povedať, že na Vianoce, na Štedrý deň bol rodinný stôl plný jedla.
Vianociam predchádza Advent, čiže prípravné obdobie na slávenie Ježišovho narodenia. Jeho narodenie astronómovia datujú na 7. rok pred naším letopočtom. Na sviatok sv. Barborky 4. decembra sa odrezala čerešňová halúzka a vykvitla práve na Vianoce. Prvá detská radosť z darčekov je na sviatok sv. Mikuláša 6. decembra. Od 13. decembra na sviatok sv. Lucie sa každý deň až do Vianoc robili snehové gule, a keď bola guľa suchá, bol predpovedaný suchý mesiac, a keď bola mokrá, tak mokrý mesiac. A dôležité bolo, či zvlhnutie gule bolo ráno, na obed alebo večer, čiže začiatok, stred alebo koniec mesiaca. Tieto informácie potom slúžili gazdom na to, aby sa vedeli rozhodnúť, ako, kedy a kde majú sadiť napríklad zemiaky.
Deti v minulosti nedostávali také bohaté darčeky ako dnes. Potešila ich obyčajná hračka, ktorú ich rodičia alebo starší súrodenci urobili pre nich tajne, aby sa nedozvedeli, čo ich na Štedrý deň čaká pod stromčekom, či to už bola bábika ušitá z handier alebo vystrúhaný koník, ovečka, sane a podobne. Potešilo ich aj jabĺčko navyše alebo medovníček a iné sladkosti, ak si to ich rodičia mohli dovoliť.
Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc okrem darčekov je stromček a hojný rodinný stôl. Nie je to tak dávno, keď na Štedrý deň ľudia boli ešte doobeda v práci. Dnes už máme voľno a pokojne sa môžeme venovať príprave štedrovečernej tabule.
Pre vianočný stromček sa na dedinách išlo práve na Štedrý deň, ale stromček bol vyhliadnutý už v lete a nie jeden. Takýto čerstvo vyrezaný stromček prevoňal celé obydlie. Tradíciu vianočných stromčekov sme prevzali od Nemcov a prvá písomná zbierka je z Alsaska z roku 1507. Na naše územie však prenikol až v 18. storočí. Ozdoboval sa figúrkami zo slamy či šúpolia. Až neskoršie prišli salónky a vianočné gule.
Vianočná príprava bol rozdelená na mužskú a ženskú časť. Hlava rodiny zabezpečila stromček, zvyčajne to bola jedlička, chlapci narúbali dreva, obriadili statok a upratali v maštali. Mama s dievčatami poupratovali a pomáhali s prípravou jedál a dobrôt. Keď už bolo všetko nachystané, otec s chlapcami išli na povalu, kde svätenou vodou pokropili úrodu, ktorá tam bola uložená, nabrali zrna a jeden pekný zemiak a išli do maštale požehnať statok. Aj im dali malý stromček, pokropili ich svätenou vodou, posypali zrnom a každému dali ešte jedlo a vodu navyše, pretože aj im patrí účasť na štedrej večeri. Zaslúžili si to, lebo po celý rok slúžili celej rodine. Pri kropení sa každé zviera pozeralo na gazdu, lebo pri ňom bolo svetlo a potom si schuti zgustli na prídavku.

Štedrovečerný stôl

Štedrá večera vlastne symbolizuje Večeru Pánovu. Po príchode do tzv. obývacej kuchyne otec všetkých a celý priestor pokropil svätenou vodou a posypal posväteným zrnom. Zostatok zrna sa uložil do pohára a naň položil zemiak. Keďže v minulosti kuchyňa bola aj obývačkou, vianočný stromček bol upevnený nad štedrovečerným stolom, na ktorom bol biely obrus takmer až po zem. Pod ním na slame, ako v betlehemskej jaskyni, boli už darčeky, ktoré sa mohli rozbaliť až po večeri.
Po požehnaní a zapálení sviečky sa začali na stôl nosiť všetky jedlá a nesmelo sa odchádzať od štedrovečerného stola, pretože by potom rodina nebola súdržná a stále by niekto odchádzal.
Na stole bol predovšetkým chlieb, čerstvo upečený na kapustnom liste, ktorého prípravu mal na starosti otec rodiny, ďalej na ňom bola kapustnica z rýb, prípadne šošovicová alebo hubová polievka, upečená alebo vysmažená ryba, uvarené zemiaky a špeciálna zatrepaná kyslá kapusta, makový závin, opekance s makom, vianočka, jabĺčka, varené sušené slivky či iné ovocie, ak boli naň peniaze, oblátky, med, cesnak, soľ, sviečka, Sväté Písmo a niečo na prípitok - zvyčajne víno.

Symbolika

Kapustnica z rýb, prípadne šošovicová alebo hubová polievka majú pripomínať biblickú udalosť, keď Jakubov brat Ezau z nerozvážnosti predal prvorodenstvo za misu šošovice. Chlieb a ryba pripomínajú zázračné rozmnoženie piatich jačmenných chlebov, dvoch rýb a nasýtenie davu ľudí Ježišom. Med, oblátky i cesnak symbolizujú dary zasľúbenej zeme, do ktorej sa Izraeliti dostali až po 40-ročnom putovaní púšťou. Zažatá sviečka je symbolom Ježiša Krista čiže Svetla sveta. Jabĺčko a ovocie sú plody z rajskej záhrady a k sušeným slivkám sa viaže jedna legenda z pozemských čias Ježiša Krista. Oblátky a víno sa obetujú v kresťanských chrámoch, takže k tomu netreba nič dodať. Peniaze symbolizujú dva haliere chudobnej vdovy, ktoré darovala.
Po modlitbe sa prečítala stať zo Svätého Písma, ak bolo v domácnosti, alebo sa zaspievala koleda. Potom otec rodiny odkrojil krajec chleba, vykrojil striedku, na oblátku natrel trochu medu, prelomil ju a striedkou ju zatlačil do vykrojeného krajca. Tento krajec dal do veľkého pohára, kde už bolo zrno i zemiak a dal tam aj peniaze, najmenej dva. Krajec s medom a oblátkou boli symbolickým pokrmom pre tých, ktorí nás predišli do večnosti. Zrno a zemiak sa na jar siali, resp. vysádzali, ako prvé a krajec niekedy po Vianociach zjedli deti, keď boli strašne hladné. Peniaze do pohára sa dávali pre šťastie a zároveň slúžili aj na horšie časy. Mohli sa použiť aj ako almužna pre ešte chudobnejších.

Večera a čakanie na darčeky

Potom otec rodiny dal každému trošku medu na oblátku, tá sa prelomila a dávala sa odhryznúť každému z rodiny, aby sa vždy vedeli podeliť s druhými. Nasledovala konzumácia cesnaku so soľou, aby bola celá rodina zdravá a večera sa lepšie vytrávila.
Z každého jedla sa muselo aspoň trochu ochutnať. Počas večere sa rozkrajovalo jabĺčko, aby sme sa dozvedeli, či budeme zdraví. Počas večere sa hovorilo, kde a čo sa bude sadiť: kde sa budú sadiť zemiaky, ak bude mokrý alebo suchý rok. Spomínalo sa aj na tých, ktorí nás opustili. Do tohto rozhovoru ustavične vstupovali deti s otázkou, kedy už príde Ježiško. Keď už intenzita dobiedzania detí naberala na obrátkach, rodičia zahlásili: "Poďme sa rýchlo poďakovať za dary a už sa budú rozbaľovať darčeky." A to bol pre deti vrchol Vianoc.
Dnes sú súčasťou štedrovečerného stola aj medovníčky, dávnejšie však boli súčasťou darčeka. Potom si celá rodina zaspievala nejaké koledy a ešte pred Polnočnou omšou sa deti vybrali susedom zaspievať koledy, kde vždy niečo dostali - buď malý peniažtek, alebo nejakú dobrotu. Slávnostnou polnočnou omšou sa skončil pôst a po nej sa mohli deti vrhnúť aj na iné mäso ako rybacie a po 40-dňovom pôste si poriadne pochutiť.

Traja králi

O dva týždne po Vianociach, to znamená 6. januára, je sviatok Troch kráľov, kedy východní kresťania slávia Vianoce podľa Juliánskeho kalendára. Západní kresťania si vtedy pripomínajú troch mudrcov alebo mágov, Melichara, Baltazára a Gašpara, ktorí sa prišli pokloniť narodenému kráľovi a doniesli mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Cestou ich viedla jasná hviezda na oblohe. Prvý, kto túto vlasaticu nakreslil, bol svetoznámy astronóm Ján Kepler asi okolo roku 1598 a podľa nej datoval narodenie Ježiša Krista na 7. rok pred naším letopočtom. Tento zvláštny nebeský úkaz bol spôsobený uhlovou trojnásobnou konjunkciou planét Jupitera a Saturna (5. 5., 30. 9. a 5. 12.). Dodnes je to najpravdepodobnejší výpočet jeho narodenia, ak spomínaný úkaz nebol napríklad výbuch supernovy alebo nejaká kométa.
Na Slovensku je aj tradícia tzv. Betlehemcov, a to býva od Nového roku do Troch kráľov, kedy deti chodia po domoch a hrajú epizódu z betlehemskej noci s pastiermi a tromi kráľmi, ktorí sa ako jediní prišli pokloniť nového kráľovi. Pritom spievajú aj vianočné koledy a za zahrané scénky dostanú nejakú výslužku. Vianočné obdobie sa končí v nedeľu pred Hromnicami, ktoré sú 2. februára.

Vianočné výzdoba

Niet asi rodiny, ktorá by si nepotrpela na vianočnú výzdobu. V minulosti sa za každý obraz v miestnosti dávala malá čečinka. Dnes sú ozdoby pestré a bohaté. Vianočné stromčeky sa vyzdobia svetlami, guľami z fúkaného skla, salónkami, pestrými figúrkami a rôznymi trblietkami. Na stoloch dominujú ozdoby z čečiny, sviečok a ich pestrých doplnkov. Dajú sa síce kúpiť, ale ozdoby vlastnej výroby majú väčšiu hodnotu. U nás ozdobám dominuje sviečka, čečina a nejaká ligotavá ozdoba. Vyrezávané betlehemy majú u nás prastarú tradíciu, možno ešte skôr ako od konca 13. storočia. A navyše, deti sa s figúrkami mohli hrať ešte aj po skončení vianočného obdobia. Betlehemy dokonca nahrádzali aj desiatok, ktorý bolo treba zaplatiť pánovi, keď gazda nemal z čoho dať. Dedinské legendy zaznamenali mnoho takýchto prípadov.

Vianoce v okolitých krajinách

Každá krajina v Európe si zachováva vlastné vianočné tradície a zvyky. Dá sa povedať, že čo kraj alebo obec, to iný zvyk. Ba platí aj, že čo rodina, to iná tradícia, a preto sme vybrali niekoľko zaujímavostí. V katolíckej tradícii však kvôli trvajúcemu pôstu ešte na Štedrý deň, museli byť bezmäsité jedlá alebo mohli obsahovať len mäso z rýb či morských živočíchov. To platilo do skončenia II. vatikánskeho koncilu - 7. 12. 1965, ktorý tento pôst zrušil.

Česko: Vianočné sviatky sú sviatkami detí a rodiny. Štedrý deň je dňom splnených želaní. Tým, ktorí sa po celý deň postili, sa zjaví zlaté prasiatko. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježiško a rozbaľujú sa po štedrovečernej večeri. Tradičné štedrovečerné menu sa skladá z rybacej polievky, z vyprážaného kapra a zemiakového šalátu.

Poľsko: Oslava Vianoc je prakticky rovnaká ako u nás. Pečú vianočné sladkosti a varia dvanásť tradičných pokrmov. Obľúbenou úlohou detí na Štedrý deň je vyzeranie prvej hviezdičky na oblohe - biblickej betlehemskej hviezdy. Keď sa objaví, prichádza s ňou znamenie, že rodina si môže zasadnúť k štedrovečernému stolu. Niektorí veria, že hviezda prináša i darčeky, ale väčšina verí, že ich pod stromček nosí Ježiško. Na štedrovečernom stole je o jeden príbor navyše, aby si hostiteľ mohol uctiť náhodného návštevníka alebo hladného pútnika. Pri štedrovečernej večeri pán domu rozdáva spolustolovníkom oblátky. Podáva sa dvanásť chodov symbolizujúcich 12 mesiacov v roku. Najprv sa podáva poľský boršč. Inde sa ako polievka podáva zatrepaná hríbová polievka. V mnohých častiach Poľska zasa dominuje rybacia či hrachová polievka. Dominantným hlavným chodom sú ryby a víno. Tradičným vianočným pokrmom je podlhovastý biely chlieb a makové "pupáky" osladené mliekom, cukrom alebo medovou vodou a hrozienkami.

Rakúsko: Rakúšania milujú Vianoce a už niekoľko týždňov pred nimi pripravujú ručne vyrábané ozdoby na stromček - slamienky, orechy, sušené ovocie. Pečie sa niekoľko druhov vianočného pečiva. Každý z členov rodiny sa snaží aspoň jeden darček zhotoviť vlastnými rukami. Stále sa ešte udržiava domáca výroba jasličiek, betlehemčekov, ktoré sa v rodinách dedia a pod vianočnými stromčekmi je ich často až niekoľko. Na sviatok svätej Barbory sa režú čerešňové konáriky a dávajú sa za okná do váz s vodou. Komu Barborka vykvitne na Štedrý deň, ten bude podľa ľudovej tradície žiť budúci rok v šťastí a hojnosti. Všetci Rakúšania očakávajú i príchod svätého Mikuláša. Hlavnú nádielku darčekov však oznamuje zvonček v podvečer, na Štedrý deň. Keď doznie zvonenie, odoberú sa deti i dospelí k vianočnému stromčeku a radujú sa z darčekov, ktoré priniesol Ježiško. Všetky balíčky otvára hlava rodiny. V Rakúsku sa na Vianoce najviac jedia ryby, bravčové rezne, ale i zajac a sladká kukuričná kaša s hrozienkami a jablkami, poliata čerešňovým likérom.

Maďarsko: Medzi Maďarmi patria Vianoce po stáročia medzi najvýznamnejšie sviatky v roku. Je to aj preto, že v druhý sviatok vianočný si pripomínajú Svätého Štefana, mučeníka a patróna - zakladateľa Maďarska. Preto sú tu Vianoce nielen cirkevným, ale i celonárodným sviatkom. Na Štedrý deň, podľa starodávnych zvykov, by nikto nemal byť celkom sám, a preto v minulosti do rodín k bohato prestretému stolu pozývali aj chudobných žobrákov a tulákov. Oslava Vianoc v Maďarsku má prakticky rovnaké tradície ako u nás. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježiško. Ale na rozdiel od nás si ich rozbaľujú už pred Štedrou večerou. Na maďarských stoloch nesmie chýbať kapustnica, hríbová polievka s klobásou alebo halászlé (rybacia polievka), vyprážaný kapor alebo zubáč.

Nemecko: Prvým poslom Vianoc je rovnako ako u nás svätý Mikuláš. V nablýskaných detských topánkach zanecháva už v predvečer 6. decembra darčeky, ktoré si deti nachádzajú v nich až ráno. Ak deti nemajú vyčistené topánky, neraz v nich nájdu uhlie, zemiaky alebo mrkvu. Na pravé vianočné darčeky si však rovnako ako u nás musia počkať až do Štedrého večera. V Nemecku majú viacero darcov. Nerozdáva ich iba Ježiško, ale i vianočný duch menom Weinachtsmann. Predtým dokonca odnášal vo vreci neposlušné deti a metlou trestal neverné ženy. V južnom Nemecku však deti navštevuje výhradne Ježiško - Kristkind. Ten, sprevádzaný anjelmi z neba, donáša darčeky pod vianočný stromček.
Obľúbeným vianočným jedlom je pečená hus a tradične sa podávajú aj sladké ovocné kompóty. Na chladnom severe si však radšej pochutnajú na pečenej klobáse a zemiakovom šaláte alebo párkoch. Len v Bavorsku a Bádensko-Würtenbersku nesmie na štedrovečernom stole chýbať ryba.

Slovinsko: Slovinci sú zväčša katolíci, a preto sú i zvyky približne rovnaké ako v susednom Rakúsku alebo u nás. Kedysi gazda kropil svätenou vodou a čistil kadidlom pred štedrovečernou večerou dom a chliev. Celá rodina sa pred večerou pomodlila za zdravie a šťastie. Koledovať sa v Slovinsku chodí na svätého Štefana a na Troch kráľov. Na Troch kráľov sa dojedajú aj zvyšky vianočného chleba, tzv. božičníka. Polovicu z neho dostanú ľudia a polovicu zvieratá a vtáčiky. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježiško po štedrovečernej hostine.

Francúzsko: Vo Francúzsku je dobrým vianočným duchom Pére Noel (Otec Vianoc). Darčeky dáva deťom do topánok a čižiem alebo ich necháva za kachľami či pri kozube. V menších mestách sú obľúbené "živé" jasličky, v ktorých sa hrajú mladí i starí "vianočné hry", ktoré organizuje väčšinou miestna farnosť. Vianoce sú predovšetkým rodinným sviatkom. Vianočná nádielka darčekov sa koná na Štedrý deň večer. Vianočná večera nezaprie v sebe zvyky povestnej francúzskej kuchyne. Nečudo, že máva i dvanásť chodov. Predjedlami sú ustrice a biele klobásy, v mestách slimáky a rybia polievka. Na štedrovečernom stole sa tradične objavuje pečený moriak s gaštanovou plnkou a lanýžovou pastou i kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale tiež aj pečená hus na divoko. Nechýbajú ustrice, kaviár, údený losos, obaľované žabie stehienka a niekoľko druhov syrov. Zo sladkých dezertov sa servíruje roláda v podobe vianočného polena, ozdobená zelenými lístkami a červenými plodmi cezmíny, koláč so smotanou, čokoládové salámy a trufle z čokolády a datlí.

Fínsko: Fíni majú tú česť, že sú hostiteľskou krajinou fínskeho Santa Klausa - ktorého doma volajú veľký Ukko. Pochádza z Laponska, kde žije na úpätí hory Korvatunturi so svojou ženou a množstvom škriatkov, ktoré mu pomáhajú s balením darčekov pre deti. V tejto krajine mocných čarodejníc deťom na Vianoce roznáša darčeky veľký Ukko. Deti, ktoré sú zlé, odnášajú piadimužíci do ľadového kráľovstva. Vo Fínsku sú Vianoce veľkou slávnosťou vianočného stromčeka. Vianočnému stolu dominujú pečené husi a moriaky.

Švédsko: V tejto krajine sú vianočné sviatky oslavami "živého svetla". V každej domácnosti stojí na čestnom mieste trojramenný vianočný svietnik so sviečkami. Tri ramená pripomínajú mystérium Svätej Trojice. Stromček sa zdobí až na Štedrý deň. Uprostred miestnosti, v ktorej sa večer zíde celá rodina, je na strope zavesená tzv. vianočná koruna. Vianočné darčeky roznáša hrbatý trpasličí starček Jultombe s nosom ako bambuľka a sprevádza ho malý trpaslíček Julnissar. Darčeky vhadzuje otvoreným oknom. Občas sa tento švédsky Ježiško zmení na starého capa. Babičky preto na Štedrý večer pri stromčeku deťom rozprávajú legendu o lakomom starom capovi, ktorý odmietol darovať Ježiškovi chlp na teplú prikrývku. Preto musí teraz za trest chodiť od domu do domu a roznášať deťom darčeky. Tradičným vianočným jedlom je varená sušená treska v bielej omáčke, teplá šunka so zeleným hráškom alebo šunka potretá horčicou, zapečená so zemiakmi a červenou kapustou. Prirodzene, nemôže chýbať vianočná špecialita - varená hnedá fazuľa so slaninou, zapečená v cibuli.

Veľká Británia: Pôvodne boli Vianoce na Ostrovoch jedným veľkým karnevalom. Potom puritáni premenili Vianoce na sviatky rodiny za zatvorenými dvermi. Vianoce vo Veľkej Británii sa začínajú prvým adventným dňom a končia sa na Troch kráľov. V Británii je hlavným vianočným sviatkom 25. december. Ich dávnym zvykom je vystavovať vianočné pohľadnice na rímsu kozuba. Santa Claus, teda nie Ježiško ako u nás, prichádza v noci z 24. na 25. decembra a vstupuje do domu komínom kozuba, aby deťom naplnil ich pančuchy. Na vianočnú večeru (25. decembra) sa podáva plnená sliepka, hus alebo moriak a ako dezert špeciálny dlho pripravovaný vianočný puding. Angličanom však patrí jedno vianočné prvenstvo. U nich vznikla dnešná podoba vianočnej pohľadnice, vlastnoručne vyrobenej J. C. Horsleyom v roku 1843. Podľa historických prameňov vzniklo prvé tlačové vianočné prianie v roku 1846.

Írsko: V Írsku v čase vianočných sviatkov umiestňujú do okien domácností množstvo sviečok v rozmanitých zelených dekoráciách. Podľa starých tradícií svetlá sviečok po celú Štedrú noc svietia na cestu Svätej rodine a zároveň poskytujú kúsok tepla i chudobným okoloidúcim. V období britskej nadvlády nad Írskom sa do okien vystavovali spravidla tri sviečky. Jedna svietila za Svätého Otca, druhá pre Syna a tretie svetlo symbolizovalo Ducha Svätého. Zapálené sviečky mali dobrým ľuďom i okoloidúcim pripomenúť, že v dome žije katolícka rodina a všetci priatelia sú vítaní pri spoločnej oslave Vianoc. Pre Írov sú Vianoce predovšetkým obdobím náboženských a duchovných osláv. Scéna s jasličkami je u nich totálnou tradíciou a len v máloktorom írskom dome by sme ju nenašli. Po štedrovečernej večeri prináša gazdiná na stôl chlieb a mlieko pre Jozefa, Máriu a malého Ježiška a vchodové dvere zostávajú pootvorené na dôkaz pohostinnosti.

Grécko: Gréci sú pomerne nábožensky založeným národom, z čoho sa odvíjajú aj ich tradície vianočných sviatkov. Začínajú sa už 40 dní pred Vianocami, kedy sa podáva Boží chlieb - Christopsomo. Dôležitým patrónom Grékov je svätý Mikuláš, ktorý od nepamäti ochraňoval námorníkov na rozbúrenom mori. Na Štedrý večer obchádza v mestách deti a nosí im darčeky. Na vidieku chodia deti z domu do domu a spievajú vianočné koledy - kalandá. Za to dostávajú od navštívených sladkosti. Ešte pred niekoľkými desaťročiami Gréci nepoznali pojem vianočný stromček. Namiesto neho námorníci na kotviacich lodiach rozsvecovali dekorácie na lodiach, aby vzdali úctu jednému z hlavných zdrojov svojej obživy. V súčasnosti sú aj v gréckych domácnostiach a na námestiach ozdobou vianočné stromčeky. Darčeky deťom rozdáva svätý Vassilios až 1. januára. Tradičná vianočná polievka obsahuje mäso z moriaka alebo sliepky a ryžu.

Taliansko: V talianskych mestách nepanuje štedrovečerná nálada, akú poznáme z našich miest. Hlbokým zážitkom je však polnočná omša vo Vatikáne v slávnej Bazilike Svätého Petra. Talianske deti nepoznajú rozbaľovanie darčekov po Štedrej večeri. Nepoznajú ani tradičné vianočné darčeky od Ježiška alebo svätého Mikuláša či Santa Clausa. Na slávnostnom vianočnom stole v Taliansku je zvyčajne pečené jahňa alebo moriak. Zo sladkostí nechýbajú datle či figy s rôznymi náplňami, ale tiež miestna podoba vianočky.

O Vianociach by sa dali napísať stohy papierov, ale to priestor v časopisoch nedovoľuje. Chceli sme vám, aspoň heslovite, priblížiť spomienky našich starých otcov na slávenie Vianoc a trochu na nich aj pospomínať. Zanechali nám krásne sviatky a je len na nás, ako si ich spestríme a odovzdáme ďalším generáciám. A zároveň sme vám priblížili vianočné tradície aj v iných krajinách nášho kontinentu.
Na záver by sme vám chceli zaželať pokojné, radostné, láskyplné, veselé Vianoce - a bohatého Ježiška.