Vianočné sviatky, 24. decembra - 5. januára

História vianoc:

V myslení raného kresťanstva bol celý rok výsostne korunovaný slávením centrálneho tajomstva kresťanského života - Kristovho zmŕtvychvstania. Prvou istou zmienkou o slávení sviatku Narodenia Pána práve 25. decembra je správa z rímskeho prostredia z roku 354. Keďže nepoznáme skutočný deň Kristovho narodenia a už vôbec nie hodinu (neudialo sa to presne 25. decembra o polnoci, ale narodenie Krista je nepopierateľným historickým faktom). V latinskej Cirkvi ujal zvyk sláviť Vianoce práve 25. decembra. Z Ríma sa slávenie narodenia Ježiša Krista rozšírilo najprv do Afriky (cca r.360) a južnej Itálie (koniec 4. storočia). Slávenie Vianoc v Španielsku upravila saragosská synoda v roku 380. Na Východe sa tento rímsky zvyk sláviť Vianoce akceptoval do konca 4. storočia. V Egypte sa prvý raz spomínajú Vianoce v roku 432. V Jeruzaleme a v Palestíne sa sviatok narodenia Pána slávil neskôr. Známa pútnička Ethéria a takisto arménsky lekcionár z roku 415 liturgicky datujú slávnosť Kristovho vtelenia na 6. január. V arménskej cirkvi a v niektorých východných cirkvách sa dodnes slávi sviatok Narodenia Pána 6. januára.

Vianoce sú predstavené ako sviatok nového Svetla, nového Slnka - Krista. K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Tieto betlehemy síce neplnia nijakú liturgickú funkciu, ale nás hlbšie vyvádzajú do prežívania vianočných sviatkov.

Prvé drevené jasličky boli pravdepodobne postavené už v 7. storočí v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Časové umiestnenie vianočných sviatkov (24. december - 5. január) sa od vydania Rímskeho misála roku 1570 viac menej nemenilo. Vianočný čas sa aj dnes slávi od prvých vešpier dňa 25. decembra do prvej nedele po Zjavení Pána. Táto nedeľa sa v latinskej cirkvi nazýva nedeľou Pánovho krstu. Vianoce v rodine:

Rok čo rok k nám prichádzajú pomaly a najskôr nenápadne. Je to tak, najkrajšie sviatky roka sa opäť blížia, už môžeme počítať dni. Radostné, čarovné, bohaté, pokojné, láskyplné.....Iba jediné sviatky v roku majú toľko prívlastkov - VIANOCE. Niet vari krajších sviatkov. Na Vianociach sú krásne už samotné prípravy na ne. V rodinách, v ktorých je láska a porozumenie, sú aj deti šťastné a spokojné. V týchto rodinách má celé vianočné obdobie, čiže aj čas na prípravu Vianoc, svojské čaro. Všetci sa dokážu zapojiť do spoločných prác nevynímajúc ani deti.

KEDY UŽ BUDÚ VIANOCE ?

......Túto otázku vyslovujú všetky deti. Nekonečne dlhý čas čakania na deň, keď sa ozve vianočný zvonček, sa im snažím spríjemniť adventným kalendárom, ktorý deň za dňom odkrajuje predvianočný čas príprav. 
Na Vianoce sa tešíme spolu s deťmi. Snažíme sa svojim blízkym pripraviť čo najviac radostí a prekvapení. Tajomstvá pri chystaní darčekov vyvolávajú sladké napätie a netrpezlivé očakávanie. 
So zvláštnou radosťou pripravujeme darčeky pre rodinu a milých priateľov, zamýšľame sa nad tým, ako pekný darček zabalíme, s deťmi sa púšťame do výroby ozdôb na stromček, plánujeme pečenie vianočného pečiva i prípravu vianočného menu. 
A pretože nielen v duši, ale i všade okolo seba chceme mať „sviatočno", zdobíme a krášlime svoje byty. Sviatočná výzdoba v oknách oznamujeme blížiaci sa príchod sviatkov. Príjemnú pohodu nám vyčarujú spoločne zhotovené vianočné dekoratívne drobnosti ako girlandy, vence nad vchodové dvere a svietniky, ktoré nám budú svietiť práve v deň, kedy....... 
Kiežby to vianočné svetlo porozumenia a pokoja v nás zotrvalo čo najdlhšie. Bol by to najkrajší vianočný dar. Pričiniť sa oň musíme predovšetkým sami, vo svojom vnútri.