V prvej cirkvi Vianoce neboli.

Historické pramene a publikácie si nejedenkrát protirečia keď sa nás snažia oboznámiť s rokmi súvisiacimi so slávením Vianoc medzi pohanmi či vyznávačmi kresťanstva. A preto nech sa nik na mňa nehnevá ak v historických prameňoch nájde rozdiel v nejakom tom „rôčiku". (poprípade mien dolu uvedených)

V prvotnej cirkvi neboli vianoce. „Rímsky zimný slnovrat ... ako bol slávený 25. decembra v spojení s uctievaním Mithra, boha slnka, nasvedčuje tomu, že bol ustanovení v tejto forme Aureliánom okolo roku 273 po Kr. A vďaka tejto slávnosti dostal tento deň priliehavé meno: Zrodenie neporaziteľného slnka. S plnou symbolickou náležitosťou, avšak nie s historickým ospravedlnením, prijala západná cirkev tento deň a zaviedla ho pravdepodobne v 4 str. a postupom času ho odovzdala východnej cirkvi ako slávnostné výročie narodenia Krista. Z hľadiska historického je to bezcenné, . . ." (Williams T. Olcott, „Sun Lore in All Ages", p. 229) Slávenie 25. decembra ako narodenie Ježiša je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. „Kresťanstvo oslavuje Vianoce z 24. na 25 decembra.

Astronómovia, dejepisní bádatelia a cirkevní historici sa však zhodujú v tom názore, že 25. december roku 0 nie je autentickým dátumom Kristovho narodenia, ani pokiaľ ide o rok, ani pokiaľ ide o deň. Zodpovedajú za to niektoré chyby a omyly vo výpočtoch, ktorých sa dopustil skýtsky mních Dionysos Ewiguus. Žil v Ríme a roku 533 ho poverili, aby pevne určil so spiatočnou platnosťou začiatok nového letopočtu. Pritom zabudol na nultý rok, ktorý bolo treba vložiť medzi, 1. rok pred Kristom a po Kristovi. Okrem toho si nevšimol štyri roky, v ktorých vládol cisár Augustus pod vlastným menom Octavian. Biblické podanie obsahuje jasný odkaz: „Ježiš sa narodil v Betlheme, v Júdskom kraji, v čase kráľa Herodesa . . ." (Mat 2, 1).

Z mnohých súčasných prameňov s určitosťou sa dozvedáme, kto bol kráľ Herodes, kedy žil a panoval. Herodesa vymenoval za kráľa Júdey Rím v roku 40 pr. Kr. Jeho vláda sa skončila smrťou roku 4 pr. Kr., preto Ježiš sa musel narodiť pred rokom 4. 25. december ako vianočný sviatok sa prvý raz spomína v listinách až roku 354. Za rímskeho cisára Justiniána (527-565 po Kr.) ho uznali zákonom za sviatok. Pri voľbe tohto dňa hral podstatnú úlohu starorímsky sviatok. V starom Ríme bol 25. december „dies natalis invicti" - „narodeniny nepremožiteľného", deň zimného slnovratu a zároveň v Ríme posledný deň „Saturnálií", ktoré sa už dávno zvrhli na bezuzdný týždňový karneval, čo bolo obdobie, keď sa kresťania cítili najbezpečnejšie pred prenasledovateľmi.

Popri historikoch a astronómoch majú právo položiť na misku váh závažné slovo pri stanovení dátumu narodenia Ježiša aj meteorológovia. Podľa Lukášovho evanjelia boli v tom „kraji na poliach pastieri, ktorí v noci strážili svoje stádo" (Luk 2,. 8). Meteorológovia vykonali v Chebrone presné meranie teploty. Toto miesto ja juhu Júdskych hôr má to isté podnebie ako blízky Betlehem. Krivka teploty klesá na tri mesiace pod bod mrazu. V decembri na -2,8 v januári na -1,6 vo februári -0,1 °C. Oba prvé mesiace majú zároveň i najväčšie zrážky v roku: v decembri 147 mm a v januári 187 mm. Podľa dosiaľ známych výsledkov bádania palestínska klíma sa za posledných 2000 rokov podstatne nezmenila, čo možno doložiť exaktnými meteorologickými pozorovaniami. Vo vianočnom období vládne v Betlheme mráz a pri teplote pod bodom mrazu nie je v Zasľúbenej zemi na pastvinách nijaký dobytok. Toto tvrdenie len posilňuje poznámka Talmudu, že v tom okolí vyháňajú stáda v marci a zatvárajú začiatkom novembra. Dobytok zostáva v prírode takmer osem mesiacov. Cez naše Vianoce sú zvieratá v maštali aj v Palestíne a s nimi sú aj pastieri. Lukášovo evanjelium podľa toho uvádza, že sa Ježiš narodil začiatkom zimného obdobia... " (Werner Keller, A biblia má predsa pravdu)

Vianočný stromček, ozdoby, koláče, darčeky, vianočný čas Premýšľali ste niekedy, čo má vianočný strom spoločné s narodením Krista? Alebo ozdoby, ktoré na strom dávate, či význam slova "YULETIDE" (vianočný čas)? Sú to všetko tradície, ktoré sa prevádzali na počesť narodenia pohanského božského dieťaťa TAMMÚZA. Iné meno pre Tammúza, pohanské božské dieťa, bolo "Bál-beret", čo znamená "pán jedle". Nimrod, veľký boh Babylončanov a Asýranov, i jeho syn Tammúz boli symbolizovaní ako stromy. Nimrod, zoťatý uprostred svojej sily a slávy, „bol symbolizovaný veľkým stromom, ktorý bol orezaný od všetkých vetiev a zoťatý takmer pri zemi..." Tammúza symbolizoval palmový strom ako symbol víťazstva. Tammúz bol považovaný za pohanského mesiáša. Všetci pohania v staroveku spájali kult Slnka (tj. Bálov kult) s kultom matky, tj. Astarty a s rituálnym kultom stále zelených stromov - evergrínov. V dobe osláv „svätých nocí" (zasväteným slnečným božstvám) konali pohania slávnosti u stále zelených stromov. Na ne vešali ozdoby, ovocia, sladkosti a svetlá. Najprv vo voľnej prírode, neskoršie doma, pretože to bolo pohodlnejšie.

Do domácností prišiel tento zvyk až v polovici 17. storočia. Koncom 18. storočia táto obyčaj začala opúšťať nemecké prostredie. Vianočný strom sa začal šíriť najprv do miest a koncom 19. storočia do dedín, väčšinou ho prijímali viac protestanti ako katolíci. Katolícka cirkev považovala spočiatku zdobenie stromov za pohanský zvyk. V mnohom mala pravdu. Germánske kmene vraj kedysi o zimnom slnovrate uctievali boha Wotana. Podobne i Keltovia ozdobnými stromami či vetvami uctievali boha slnka a jeho večný život. „V mnohých domácnostiach sa ozdobuje vianočný stromček... Je to nemecký obyčaj. Germáni totiž vo svojich „svätých nociach" stavali pred svoje domy jedle a k pocte boha Slnka na ne umiestňovali svetlá. Cirkev dala tomuto pohanskému obyčaju „kresťanský" význam." (F. Spirágo, Ľudový katechizmus, str. 134) V ľudových obradoch symbolizovala zeleň zrod nového života. Stromy požívali veľkú úctu. Pripisovala sa im schopnosť zaháňať zlých duchov, až do stredoveku sa pod stromy pochovávalo, zelenými vetvičkami sa hľadali poklady a zaháňali bosorky. To však súviselo skôr s poverami vo vidieckom prostredí, kam vianočný stromček prenikol až neskôr.

Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi. V ľudovom prostredí sa zdobil najrôznejšími plodmi: jabĺčkami, orechmi, venčekmi zo strukovín, obilnými snopmi alebo koláčikmi. Vo východných lokalitách vyjadroval blížiacu sa jar, a preto naň pripevňovali vtáčiky zo slamy alebo cesta a výdušky vajíčok. Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred vorožilami - strigami a zvieratá sa ním vyháňali na prvú pašu. Taktiež najrôznejšie vianočné pečivo má svoj pôvod v pohanstve.

Pohania piekli na počesť svojich bohov rozmanité koláče v podobe pletencov (dnešných vianočiek), slnečných kotúčov, mesačných srpov a hviezd. Už Židia sa v starých dobách prispôsobili zvykom svojich pohanských susedov a jednali podľa ich zvykov. Biblia o tom hovorí: (Jer. 7,17.18) Výraz „tvor nebeský", tj. „kráľovná nebies", predstavuje buď mesačné božstvo, alebo Astartu či Ištar- babylonsko-asýrsku bohyňu. (Bibl. slovník, A. Novotný, Kalich praha) "YULETIDE" (vianočný čas)- slovo yule je tak isto babylonské, ako slovo Tammúz. Slovo yule je chaldejský pojem pre nemluvňa alebo malé dieťa a 25. december sa medzi pohanskými Anglosasmi nazýval "Yule-deň", deň dieťaťa.

Pohanskí Egypťania a Peržania slávili 25. december ako deň narodenia svojho boha. Taktiež najrôznejšie vianočné pečivo má svoj pôvod v pohanstve. Pohania piekli na počesť svojich bohov rozmanité koláče v podobe pletencov (dnešných vianočiek), slnečných kotúčov, mesačných srpov a hviezd. Už Židia sa v starých dobách prispôsobili zvykom svojich pohanských susedov a jednali podľa ich zvykov. Biblia o tom hovorí: (Jer. 7,17.18) Výraz „tvor nebeský", tj. „kráľovná nebies", predstavuje buď mesačné božstvo, alebo Astartu či Ištar- babylonsko-asýrsku bohyňu. (Bibl. slovník, A. Novotný, Kalich praha) Slovo na záver: Počas vianočného obdobia si ľudia pripomínajú narodenie Ježiša Krista netušiac, že tým oslavujú pohanský sviatok na počesť pohanského mesiáša. No mi by sme mali využiť túto príležitosť a pomôcť ľuďom aby si uvedomili, že Kristus už nie je bezmocné dieťa v jasliach, ale Spasiteľ sveta, Kráľ kráľov a Pán pánov. Mnohí z tých, ktorí si myslia, že Biblia a jej posolstvo je bláznovstvom, môžu byť počas vianočného obdobia zasiahnutí Božím slovom, kým inokedy by s nimi nebolo možné ani hovoriť. Večne zelený strom, ktorý v mnohých modlitebniach stojí počas vianočného obdobia, by mal viesť k zamysleniu. Keby rodičia vzali peniaze, ktoré utratia každý rok na vianočné stromčeky, gule, svetlá a drahé darčeky a dali tieto prostriedky ako obeť na podporu kázania evanjelia, nebol by Pán Boh takou sebaobetavosťou potešený?